Keď sa pomoc druhým stane súčasťou života
Je mamou, ženou a človekom, ktorý má svoje každodenné radosti aj starosti. Zároveň stojí na čele Červeného kríža, územného spolku v Banskej Bystrici, organizácie, ktorej poslaním je pomáhať ľuďom v náročných životných situáciách. Ako sa dá skĺbiť rodina s prácou, ktorá často prináša aj ťažké príbehy? Čo ju naučila pomoc druhým a ako môže každý z nás urobiť niečo dobré, aj keď má pocit, že jeho vlastné dni sú už aj tak dosť plné?
Začnime úplne obyčajne. Kto ste, keď práve nie ste riaditeľkou územného spolku, Červeného kríža v Banskej Bystrici? Ako by ste sa predstavili mamičke, ktorá vás vôbec nepozná?
Volám sa Zuzana Stanová, a som úplne obyčajná mama 13 ročného syna, ktorý ako každý začínajúci puberťák má svoje starosti, ale aj radosti. Okrem svojej práce sa venujem partnerovi, jeho dvom deťom, aj keď sú už skoro dospelí, synovi trošku viac, nakoľko je dyslektik a dysgrafik.
A samozrejme nášmu psovi, 😊 a bežne domácnosti.
Ako sa začal váš príbeh s Červeným krížom? Čo vás priviedlo k pomoci druhým a čo pre vás znamená viesť túto organizáciu?
Po skončení vysokej školy, som hľadala niečo, čo by ma okrem učenia na Strednej zdravotníckej škole v Banskej Bystrici napĺňalo. Vedela som, že na poste riaditeľa je môj spolužiak zo základnej školy, tak som za ním zašla a začala som pracovať ako dobrovoľník SČK, a inštruktor prvej pomoci.
V Červenom kríži pôsobím už 26 rokov.
Čo všetko Červený kríž robí? Mnohí si ho spájajú najmä s prvou pomocou či mimoriadnymi udalosťami. Akým ľuďom pomáhate aj v bežnom živote a aké aktivity by ste chcela priblížiť našim čitateľkám?
Červený kríž, je úžasná organizácia, ktorá je zameraná hlavne na pomoc ľuďom v núdzi pri humanitárnych krízach a poskytovaniu sociálnych, zdravotných služieb a psychologickej prvej pomoci ľuďom v krízových situáciách. Venujeme sa aj vzdelávaniu v oblasti prvej pomoci, vzdelávame budúce opatrovateľky, propagujeme, náborujeme a oceňujeme bezpríspevkových darcov krvi, v Banskej Bystrici máme celú sieť sociálnych služieb pre klientov bez domova, venujeme sa mládeži, poskytujeme službu spájanie rodín. Poskytujeme asistenčné zdravotné služby pri kultúrnych a športových podujatiach.
Ako sa vám darí skĺbiť náročnú prácu s rodinou? Sú chvíle, keď je ťažké oddeliť pracovné starosti od súkromného života? A čo vám pomáha načerpať energiu?
Niekedy je to hektické a vyžaduje si to dobrý time manažment. Ale ako hovorím stále, bez mojich spolupracovníkov, zamestnancov, či dobrovoľníkov a členov SČK by to bolo náročné. Bez dobrého pracovného kolektívu by to nešlo.
Áno, niekedy je to ťažké, ale pomáha mi oddych s rodinou, a keď sa im darí. Oddychujem najradšej vo wellnes, alebo háčkujem zvieratká, ktoré potom s radosťou darujem.
Stretli ste sa pri svojej práci s príbehom, ktorý vo vás zostal a pripomenul vám, prečo má pomoc druhým zmysel? Čo vás táto práca naučila o ľuďoch a o živote?
Takých príbehov bolo veľa. Pamätám si na mamičku, s malým dieťatkom, ktorí prišli na Červený kríž vo večerných hodinách, keď opustili domov, kvôli otcovi tyranovi. Nemali kde prespať. Aj keď som porušila pravidlá nocľahárne, ktorá matky s deťmi nemá ubytovať, ako riaditeľka, ale hlavne ako matka som ich nemohla nechať na ulici. Vytvorili sme im podmienky na prespanie, núdzovú stravu a ráno sme im poskytli informácie, ako môžu riešiť.
A ostala vo mne pomoc pre migrantov zo Sýrie spred troch rokov. Hlavne matkám s deťmi. Väčšina našich obyvateľov, česť výnimkám, ich odsudzovala. V spolupráci s mestom Banská Bystrica sme im poskytovali prístrešie, stravu, hygienu, zdravotnú starostlivosť aj priamo na našom územnom spolku SČK v Banskej Bystrici. Zo školiacej miestnosti sa razom stala nocľaháreň, kde mohli prečkať čas na putovanie ďalej.
Mnohé mamy majú chuť pomáhať, ale povedia si, že pri deťoch, práci a domácnosti na to jednoducho nemajú čas. Čo by ste odkázali žene, ktorá by chcela urobiť niečo dobré, ale nevie, kde začať?
Začnite malým, konkrétnym krokom vo vašom bezprostrednom okolí. Nemusíte hneď meniť svet, stačí zlepšiť deň jednému človeku alebo skrášliť jedno miesto.
Ak neviete, kde presne začať, vyskúšajte napríklad darovať nepoužívané veci, opýtajte sa staršieho suseda, či nepotrebuje nakúpiť, vyvenčiť psa alebo pomôcť s ťažkým nákupom, podporte napríklad útulok pre zvieratá, alebo navštívte portály s dobrovoľníctvom. Je tam mnoho príležitostí, stačí si len vybrať.
Často hovoríme s deťmi o tom, aby boli dobré, slušné a pomáhali druhým. Ako ich to môžeme učiť v každodennom živote bez veľkých slov a poučovania?
Myslím si, že ich stačí zapájať do bežného chodu domácnosti, ako sme boli aj my zapájaní. Ja syna brávam aj na charitatívne akcie, ako je zbierka potravín pre slabé skupiny obyvateľstva, alebo chodí hrávať figuranta na nácvik poskytovania prvej pomoci.
Čo by ste odkázali ostatným mamám, ktoré majú niekedy pocit, že toho majú príliš veľa a nič nestíhajú? A čo by ste im pripomenuli o malých gestách, ktorými môžeme spríjemniť deň niekomu inému?
Treba myslieť aj na seba. Len mama v pohode je mama v pohode. 😊 Všetko nepodstatné môže počkať. Stačí obyčajný úsmev, alebo dotyk, a svet je hneď krajším.
Ďakujeme za rozhovor. Veríme, že váš príbeh pripomenie, že pomáhať nemusíme len vtedy, keď máme veľa času alebo možností. Niekedy sa všetko začína obyčajným záujmom o človeka vedľa nás. Prajeme veľa šťastia v súkromnom i pracovnom svete.
