Dve deti, darčeky a leto na talianskom ostrove Vulcano
Nová inšpiratívna mamička Janka – má dve deti, vlastné podnikanie, cestuje a leto trávi na talianskom ostrove Vulcano na Sicílii, odkiaľ pochádza jej manžel. Dnešná mama má život, v ktorom sa spája rodina, práca aj láska k objavovaniu nových miest. Rozvíja vlastnú značku darčekov La Bomboniera, pracuje ako sprievodkyňa cestovnej kancelárie a počas leta sa stará o turistov na ostrove Vulcano. Je to málo? Veru nie! Poďme sa ňou inšpirovať.
Ako to všetko zvláda a čo by poradila ďalším mamám, ktoré si chcú plniť aj vlastné sny?
O materstve a každodennom živote
Začnime jednoducho – ako by si sa opísala ako mama? Si skôr plánovací typ, alebo u vás doma funguje spontánnosť?
Určite plánovací...každý deň si pekne škrtám zo zoznamu naplánovaných úloh.
Máš dve deti. Čo ťa materstvo naučilo a čo ťa na ňom najviac prekvapilo?
Naučilo asi trpezlivosti, aj keď to tak niekedy nevyzerá. Ešte to, že deti sú to najcennejšie v živote, čo máme. A prekvapilo asi to, koľko vecí som schopná robiť naraz..
Podnikáš, cestuješ a pracuješ ako sprievodkyňa. Ako vyzerá bežný deň, keď si doma? Máš na všetko nejaký systém?
Keď sú deti v škole a škôlke snažím sa pracovať na veciach, pri ktorých potrebujem hlavne kľud. Tým, že pracujem viac menej z domu, samozrejme stále odbehujem k bežným domácim prácam, pípne umývačka, doperie práčka... všetky to dobre poznáme, to nepočká.... Keď sa deti vrátia domov všetko sa točí okolo učenia, krúžkov.
Čo sa týka prípravy na zájazdy, to ma čaká po večeroch, keď už deti spia, a aj výroba darčekových krabičiek je vlastne moja nočná smena..
A čo ty sama? Čo ti najlepšie dobíja baterky, keď potrebuješ vypnúť od detí, práce a povinností?
Práve to cestovanie, keď sprevádzam klientov je pre mna psychohygiena, a potom určite práca v záhradke s mojimi kvetinkami, to ma baví
La Bomboniera a vlastné podnikanie
Ako vznikla La Bomboniera? Pamätáš si, čo ťa priviedlo k nápadu venovať sa darčekom?
Všetko sa to začalo našou svadbou v Taliansku, keď sme rozmýšľali, čo dať hosťom na pamiatku na náš svadobný deň. Ako je už tradíciou v Taliansku, nesmú chýbať svadobné mandle s malým darčekom. A tak som ich priviazala do balíčku k domácej flaštičke hruškovice pre pánov a pre dámy boli pripravené krásne ozdobené medovníkové srdiečka. Táto ich tradícia mi učarovala, a postupne som pripravovala darčeky s mandľami pre rodinu, na krstiny, pre kamošky
Čo ťa na darčekoch najviac baví? Je to ich výber, samotná tvorba, alebo radosť človeka, ktorý ich dostane?
Baví ma to hneď od začiatku, ako začnem rozmýšlať, na akú príležitosť sa krabička môže hodiť, aké farebné odtiene stužiek použijem pri príprave návrhov, porcovanie čokomandlí a samozrejme ten natešený pohľad klienta keď mu ich odovzdávam.
Čo bolo pri rozbiehaní vlastného podnikania najťažšie? A bol moment, keď si si povedala, že toto naozaj stálo za to?
Najťažšie bolo asi začať.....dať dokopy všetky plány v hlave a urobiť ten prvý krok a odpovedať si každý deň na otázky sama sebe, či to zvládnem.
Ako sa ti darí zladiť podnikanie s rodinou? Zapájajú sa deti do toho, čo robíš, alebo máš prácu radšej oddelenú od rodinného života?
No ja to mám poriadne poprepletané...Keď boli deti malé, naťahovali mi po dome stužky, všetko som musela stále schovávať. Teraz je to už lepšie, ale musím povedať, že odborný poradca keď sa neviem rozhodnúť pri príprave darčekových krabičiek, je môj muž.... Deti majú najradšej ochutnávky čokomandlí, či želé cukríkov, ktoré balím do krabičiek.
Čo by si odkázala mame, ktorá túži začať podnikať, ale stále čaká na ten správny čas? Dá sa podľa teba začať aj popri deťoch, postupne a bez dokonalého plánu?
Dokonalý plán pri deťoch neexistuje. Stačí že príjde soplík..a tvoje plány sa zmenia.. Každý začiatok je ťažký, ale určite treba skúsiť, inak si to budeš možno jedného dňa vyčítať. Správny čas tiež neexistuje podľa mňa. Ak máš podporu rodiny treba ísť do toho. Ak to nevyjde, ber to ako skúsenosť..
Cestovanie a práca sprievodkyne
Cestovanie je veľkou súčasťou tvojho života. Kedy si mu prepadla? Bola nejaká cesta, ktorá ti obzvlášť utkvela v pamäti?
Cestovateľskú vášeň som zdedila po mojich rodičoch, vďaka ktorým mám množstvo spomienok ako napríklad Paríž či Disneyland, keď este cestovať nebolo jednoduché a samozrejmosť
Ako si sa dostala k práci sprievodkyne cestovnej kancelárie? Čo ťa na nej najviac baví – ľudia, nové miesta alebo rozprávanie príbehov?
Poznávanie nových miest ma vždy lákalo, už dávno som sa pohrávala s myšlienkou spojiť cestovanie s prácou
Cestuješ dnes s deťmi inak ako kedysi? Čo by si poradila rodičom, ktorí by chceli s deťmi viac cestovať, ale boja sa, že to bude príliš náročné?
My sme cestovali s deťmi od malička, tým že na leto sa sťahujeme do Talianska, zvykli sme cestovať autom, krížom krážom vždy som mala pripravený itinerár kde sa zastavíme, prespíme, čo si určite musíme po ceste pozrieť. Celý program bol prisposobený deťom, našťastie v aute do 5 minút vždy zaspali.Teraz už viac cestujeme letecky. Každé dieťa je iné, tie moje sú síce zvyknuté, našťastie nenosím pri sebe kinedril ani netrpia morskou chorobou, ale aj tak ma celú cestu vytáčajú niekedy až do nepríčetnosti...
Máš z ciest alebo zo sprevádzania nejakú vtipnú či nezabudnuteľnú príhodu, na ktorú dodnes rada spomínaš?
nič ma nenapada
Leto na ostrove Vulcano
Každé leto tráviš na Vulcane, odkiaľ pochádza tvoj manžel. Ako sa vlastne začal tvoj príbeh s týmto ostrovom? Čím si ťa získal?
Ostrov Vulcano a vlastne aj môjho manžela som spoznala vďaka mojej práci delegátky. Bola to jedna z prvých pracovných príležiťostí po skončení vysokej školy keď som si plánovala môju kariéru vyštudovanej ekonómky a osud to zariadil tak že sa sem vraciam už 21 rokov a robím uplne niečo iné
Aké je na Vulcane naozaj žiť, nielen dovolenkovať? Čo by návštevníci možno nečakali a čo máš na miestnom živote najradšej?
Vulcano je naším druhým domovom. To znamená že robím každý deň aj bežné veci ako varenie, starostlivosť o domácnosť. Ak práve nepracujem tak sme spoločne na pláži kde pracuje môj muž a tak môžeme byť spolu, hoci oddychom by som to pri deťoch nenazvala... Mám rada tú ich uvolnenosť, večer namiesto šup do postielok sa s detmi vychystame a šup do ulíc.. na to ponocovanie vždy cez zimu radi spomínajú
Na ostrove aj sprevádzaš turistov. Ktoré miesta im najradšej ukazuješ a čo by si im určite odporučila zažiť?
Vulcano je krásny sopečný ostrov, ktorý má veľa čo ponúknuť. Pýchou ostrova je samotný kráter Vulcano, z ktorého je uchvatný výhľad na Sicíliu a okolité ostrovy. Sírne jazierko už od nepamäti láka turistov, hľavne vďaka jeho liečivým účinkom, relax na čiernej pláži či prírodné bublinkové kúpele v mori dodávajú ostrovu jedinečnosť. Vulcano je jeden z mála ostrovov, ktorý si zachováva svoju prirodzenú krásu, za návštevu stoja aj ostatné z Lipárskych ostrovov a určite odporúčam každému klientovi ochutnať miestne špeciality
Ako si na život medzi Slovenskom a Talianskom zvykli tvoje deti? Čo im podľa teba dáva možnosť spoznávať dve krajiny a dve kultúry?
Pre deti to bolo prirodzené, oni to chápali tak že ideme a hotovo. Vždy sa tešili keď sme balili kufre. Taliansky jazyk si osvojili automaticky kedže tatino je italiano... Otázky typu máme už letenky?... kedy už pojdeme do Talianska? počúvam celú zimu... Stále im opakujem že musia byť vďačný za to, že trávia 2 mesiace pri mori, a mnohé deti na dovolenke pri mori ešte neboli. Keď sme na ostrove podnikáme malé výlety na ostatné ostrovy alebo Sicíliu. A potom začína škola a my sa pekne vraciame na Slovensko, tešia sa na spolužiakov, na naše výlety po hradoch, zámkoch a všetko sa vracia do normálu.. Ale to asi nie je ten správny výraz..
Zmenil ťa život na ostrove? Naučil ťa spomaliť, viac si užívať prítomnosť alebo sa na niektoré veci pozerať inak?
Určite áno, ešte pred odchodom zo Slovenka naháňam posledné objednávky, stále práca do posledného dňa a akonáhle nastúpim na loď na ostrov, nastáva reset... prijde to automaticky, všetko sa spomalí, ľudia sa mi zdajú byť milší, aj tie pozdravy, objatia sú iné. Deti sa síce zmenia na nekontrolovateľné živly, ale sme všetci spolu a snažím sa si to vychutnať.
také moje motto: Každý deň je dar a musíme si ho vážiť...
Sny a malé radosti
Keď sa obzrieš za tým, čo všetko robíš, na čo si najviac hrdá? A čo by si si ešte chcela splniť?
Fuu ťažká otázka...Hrdá asi by som mohla byť na to že som nabrala vôbec odvahu popri deťoch niečo vymyslieť a ísť si za tým. Že mám chuť nevzdávať sa aj keď niekedy to vôbec nie je ľahké. A snov je samozrejme veľa, tých cestovateľských je neúrekom a čo sa týka mojich krabičiek tiež...
Čo by si poradila mamám, ktoré majú pocit, že popri deťoch už na vlastné sny nemajú priestor? Čo by podľa teba mohli urobiť ako prvý krok?
Ten pocit poznám... Dôležité je veriť si.. Môj syn Stefano mi raz povedal: Nevzdávaj sa mama! (asi pri mojich nekonečných výlevoch že už nevládzem, nestíham, nikto mi nepomáha..atd...A opakujem si to každý deň.. Neprestávať na sebe pracovať, pretože nikdy nevieš aká príležitosť na teba zajtra čaká. ..
A na záver – keby si mala pred sebou týždeň úplne len pre seba, bez povinností, detí a práce, ako by vyzeral? Kde by si bola a čo by si robila?
Určite by som bola v nejakom krásnom hotely a užívala si welness pobyt až by som sa nakoniec nudila...áno chcela by som to ešte niekedy zažiť také nič nerobenie... len návrat do reality by bol krutý...
Na záver
Ďakujeme za milý rozhovor a nahliadnutie do života, v ktorom sa stretáva materstvo, podnikanie aj láska k cestovaniu.
Príbeh Janky nám pripomína, že aj popri deťoch môžeme mať vlastné sny, skúšať nové veci a hľadať si cestu, ktorá nám dáva zmysel. Nemusíme všetko zvládať dokonale. Niekedy stačí začať malým krokom a dovoliť si robiť aj to, čo nás teší.
Malý darček od La Bomboniera
Naša dnešná mama si pre čitateľky pripravila zľavu 5 % na produkty La Bomboniera.
Ak hľadáš milý darček pre niekoho blízkeho alebo chceš potešiť samu seba, môžeš využiť túto malú výhodu.
Pozrite zľavu LA BOMBONIERA